Výsledky RondeBB 2026

1. miesto: Timotej Šichula   (Bratislava)

2. miesto: Lukáš Suchár       (Trenčianske Teplice)

3. miesto: Damián Adamec  (Podlužany)

4. miesto: Peter Kováč           (Banská Bystrica)

5. miesto: Lukáš Harant         (Banská Bystrica)

6. miesto: Štefan Kosa            (Banská Bystrica)

7. miesto: Igor Sližik              (Banská Bystrica)

DNF: Martin Vigaš                   (Banská Bystrica)

Jarná klasika RondeBB napísala už svoj druhý príbeh. Hoci prihlásená bola necelá dvadsiatka cyklistov, napokon bolo na štarte len 8 pretekárov. 

Od úvodu sme išli spoločne, avšak prvé delenie prišlo na kopčeku nad Veľkou Lúkou. Asi to už budem zaraďovať medzi kľúčové brdky, lebo aj minulý rok sa to tu delilo.

Vpredu zostali štyria jazdci, ktorý to takto potiahli až do Hornej Mičinej. Vzadu sa to rozbilo. Najskôr som ostal sám, no potom som počkal na dvoch ďalších jazdcov za mnou a išli sme spoločne po Brdok nad Hornou Mičinou. Tu sme už ostali iba ja a Damián. 

Brdok nad Hornou Mičinou, tzv. Môľčianske zuby, rozdelil aj čelnú skupinu a vyslal do úniku Timoteja, ktorý si už od tejto chvíle - sólo jazdou, vybojoval celkové prvenstvo na druhom ročníku RondeBB. Už ho nikto nedobehol. 

Trojica za ním, Lukáš Suchár, Števo Kosa a Lukáš Harant, vyšla ešte spoločne aj ďalší brdok - Selčiansky diel. Z tejto trojice napokon ako prvý odišiel Lukáš Suchár, ktorý tiež sólo jazdou absolvoval RondeBB až do cieľa a bezpečne si postrážil druhé miesto. 

Zdalo sa, že o tretie miesto sa bude rozhodovať medzi Lukášom Harantom a Štefanom Kosom. 

Vďaka trase, ktorá umožňovala jazdcom absolvovať rôzne okruhy, sme v protismere mohli sledovať svojich konkurentov a motivovať sa k ich "docvaknutiu". Prvý takýto motivačný prvok sa udial na trase Priechod - Baláže, kde sme ja a Damián mohli sledovať jazdcov pred nami v protismere. Vedeli sme, že Timoteja už nedobehneme, avšak keď sme tesne pred otočkou v Balážoch narazili na Lukáša a Štefana začali sme dobre spolupracovať a postupne sme sa dostali do boja o pódium. 

Napokon sme spomínanú dvojicu dobehli v Nemciach, keďže tam mali prestávku na doplnenie tekutín. My sme však o tom nevedeli a postupne sme absolvovali brdky na Fončorde. Keď sme si mysleli, že ich už nedobehneme, zrazu sa objavili pri našom zjazde zo Suchého vrchu. Teraz sme si pozície vymenili, my sme boli pred nimi a motivovali sme ich k nášmu dobiehaniu. 

V Malachove sme už mali pitný absťák aj my, ale potiahli sme to ešte do Kremničky, kde sme už potrebovali pauzu na doplnenie tekutín. To využil Štefan, ktorý nás predbehol. Keďže sme s Damiánom dobre spolupracovali, Štefana sme postupne dorazili a brdok Kalvária sme absolvovali spoločne. Po menšom zdržaní sa, sme sa dohodli, že si to rozdáme na blížiacich sa brdkoch. Cestou s Kalvárie sme dokonca stretli aj Lukáša Haranta, ktorý sa práve pokúšal zdolať Kalváriu. 

Medzi nami tromi sa začala pravá klasikárska bitka od brdku Kollárova cez pavé. Práve na úseku pavé som išiel naplno a podarilo sa mi odpárať Štefana. Damián sa udržal v tesnom závese, avšak nasledoval ďalší brdok Komenského cez Rozhlas. Tu som ešte raz do toho šliapol, vôbec som sa za seba nepozeral a išiel som, čo to dá. Damián bol stále tesne za mnou, čo som bol aj rád. Keďže sme absolvovali celú trasu spoločne, nechcel som mu ujsť v závere. Ďalší brdkok Na Karlove som ešte dupol na plyn, avšak už som začal cítiť únavu. Brdok Hlboká som začal mať krízu a bál som sa, aby nás nedobehol Štefan. Keď sme absolvovali brdok Strmá bolo vidieť, že Damián má lepšie nohy ako ja, a tak ma so solidarity počkal. Napokon sme spoločne absolvovali aj posledný brdok Amfiteáter. 

Bolo jasné, že Damián je silnejší. Napokon bol tretí a ja za ním. Ja som určite spokojný aj so štvrtým miestom. Dôležité pre mňa nebolo umiestnenie, ale absolvovať RondeBB spoločne s ľuďmi podobne zapálenými pre cyklistiku. Navodiť si dojem z pretekania na jarnej klasike, ktorá obsahuje krátke, ale intenzívne stúpania, tzv. brdky.

Za mnou ešte prišiel Lukáš Harant, ktorý napokon predbehol aj Štefana, ktorý mal smolný moment. Na jednom z brdkov chytil defekt. 

Veľké uznanie za výkon a vytrvalosť si zaslúži aj Igor Sližik, ktorý celú trasu od Hornej Mičinej absolvoval osamotene. 

Ďakujem všetkým chalanom za účasť a budúci rok nás snáď podporí svojou účasťou aj viac cyklistov.

Ďakujem sponzorom Pivovar Urpiner a Cipolla Caffé za podporu!